Andrej Švacho: Krátky jadrový tenis
Autor: lop
Krátky jaderný tenis (Foto: Milan Hutera)
Po slušnom zvládnutí hry základných úderov z bočného postavenia je dobré čo najskôr prejsť už k hre zo základného východzieho postavenia. Dieťa pritom stojí čelne k sieti, obe ruky má na rúčke rakety. Raketa smeruje dopredu k sieti. Kolená sú mierne pokrčené. Je to tzv. ready pozícia.
Krok 1
Po slušnom zvládnutí hry základných úderov z bočného postavenia je dobré čo najskôr prejsť už k hre zo základného východzieho postavenia. Dieťa pritom stojí čelne k sieti, obe ruky má na rúčke rakety. Raketa smeruje dopredu k sieti. Kolená sú mierne pokrčené. Je to tzv. ready pozícia.
Naším hlavným cieľom je dosiahnuť, aby malí tenisti boli schopní hrať svoje prvé, spočiatku veľmi krátke výmeny. V tomto štádiu učíme deti pribehnúť k lopte, zaujať bočnú pozíciu a zahrať úder ponad sieť. Následne sa vrátia do základného postavenia.
V tejto fáze výuky používam progresívnu tenisovú metodiku tzv.
metodiku jadrového tenisu
. Na Slovensku ju pred vyše desiatimi rokmi predstavil renomovaný nemecký tréner českého pôvodu Dr.
Richard Schönborn
.
Princíp spočíva vo výuke
úderového jadra
. Základnou myšlienkou tejto metódy je učiť deti
split step
, hneď od prvého momentu nácviku hry zo základného postavenia.
Ide o ľahké nadskočenie hráča na obe nohy v okamihu prípravy pred úderom. Dôležité je učiť správne časovanie split stepu tak, aby
dieťa nadskočilo v momente zásahu lopty súperom alebo trénerom.
Ďalej nasleduje vytočenie ramien, krátky náprah, vykročenie proti lopte a minimálny pohyb rakety proti lopte.
Úderové jadro:
1. základné postavenie
2. split step
3. rotácia trupu a bočné postavenie nôh
4. krátky náprah
5. kontakt s loptou
6. minimálne dotiahnutie úderu
7. návrat do základného postavenia
Po zvládnutí úderového jadra pri hre z miesta nasleduje už tréning úderov, ktoré sú spojené s dobehnutím lopty. Spočiatku treba nahrávať lopty pomalšie, aby mali deti dosť času medzi split stepom a zaujatím úderovej pozície.
Účinok jaderného tenisu sa zvýrazňuje vtedy, ak udržíme deti v neustálom pohybe. Pri úplne malých deťoch sa mi dobre osvedčila nasledujúca asociačná komunikácia.
Komunikácia:
1.
„Srnka“
– neustály pohyb na mieste
2.
„Žaba“
– ľahké nadskočenie na špičkách (tréner vysloví tento pokyn presne v okamihu, keď sám udiera do lopty)
3.
„Bocian“
– nasleduje zaujatie bočnej pozície a vykročenie proti lopte
4.
„Medveď“
– úder do lopty
Pri starších deťoch a hre už na väčšiu vzdialenosť prechádzam na nasledujúcu skrátenú komunikáciu:
Komunikácia:
1.
„Hop.“
- split step
2.
„Krok.“
- vykročenie proti lopte
3.
„Bum.“
- úder
Takýmto tréningom a neustálym opakovaním týchto pokynov treba docieliť, aby deti robili split step úplne automaticky, v podstate podvedome. Pre split step treba u detí
vypestovať správny dynamický stereotyp.
Vo fáze krátkeho jaderného tenisu je pohyb detí a schopnosť hrať výmenu dôležitejší ako technika úderov. Technika základných úderov sa bude postupne vyvíjať s postupným predlžovaním rakety, zväčšovaním ihriska, ako aj prechodom na stále rýchlejšie lopty.
Preto moja rada znie :
Neučte deti v začiatkoch finálnu techniku základných úderov!
Naším cieľom je schopnosť detí hrať výmenu v pohybe a následne hrať zápas na miniihrisko.
Pre nácvik a zlepšovanie hry v pohybe používam nasledovné bodované cvičenia:
1.
Desiatka
– trenér nahráva 10 lôpt do strán. Za každý zásah do ihriska je bod. Začíname pravidelnou kombináciou forhendu a bekhendu. Tréner nahráva lopty neskôr nepravidelne. Možno zvyšovať aj počet lôpt v sérii
2.
Desiatka s terčami
– tréner opäť nahráva 10 lôpt. V rohoch miniihriska sú terče. Za každý zásah terča je bonusových 5 bodov. Cvičenie učí už hre na zadné terče v rohoch.
3.
Maratón
– tréner hrá s hráčom nepravidelnú výmenu v pohybe. Cieľom je neskaziť 20, 30 a postupne až 50 úderov. Cvičenie učí presnosti úderov a trpezlivosti vo výmene.
4.
Minizápas
– deti hrajú prvý skutočný zápas do 10 bodov naprieč ihriska pre dvojhru. Tréner rozohráva prvú loptu striedavo raz na jedného a pri ďaľšom bode na druhého hráča. Takto sú schopní hrať zápas už aj úplní tenisoví začiatočníci vo veku 5 rokov. V začiatkoch ide o hru na jeden až dva údery, ale je to prvotná cenná zápasová skúsenosť. Hra na body deti baví a zároveň motivuje.
Dôležité je deťom stále opakovať základné pravidlá pre tenisový zápas:
1. lopta môže dopadnúť iba raz
2. lopta musí preletieť ponad sieť
3. lopta musí dopadnúť do ihriska
4. nebrať lopty letiace do autu
Opakovaním a vysvetľovaním týchto pravidiel po skončení skoro každej výmeny treba dosiahnúť, aby deti vôbec pochopili, kto vyhral výmenu.
Pochopiť posledné pravidlo č. 4 je pre deti spočiatku najťahšie. Deti nemajú vypestovaný odhad ani priestorovú orientáciu. Všetky lopty letiace na nich berú úplne automaticky volejom, alebo sa nechajú trafiť loptou.
Preto moje rady pre túto fázu výuky sú:
„Budťe pri týchto zápasoch trpezliví a dôslední.“
„Zaraďujte zápasy už aj do prvých tenisových lekcii.“
Deti pochopia všetky základné pravidlá Iba v samotných zápasoch. Zápasová prax je na nezaplatenie.
Krok 2
Minitenis
Od krátkeho jaderného tenisu (cca. po 2 rokoch tréningu) prechádzame postupne k minitenisu.
Najprv sa hrá na pole podania už ponad normálnu sieť. So zlepšovaním hry postupne predlžujeme vzdialenosť. Zadnú čiaru posúvame citlivo postupne cca po 1m, no adekvátne schopnostiam hráčov. Až sa dostaneme na tri štvrtiny dĺžky celého dvorca. V tejto fáze používam oranžové lopty.
Krok 3
Na tejto úrovni detského tenisu odporúčam prejsť pri forhende od jednoduchého kyvadlového náprahu ku slučkovému náprahu.
Väčšia vzdialenosť od siete, dostatok času na prípravu, ako aj kvalitne zvládnuté úderové jadro umožňujú prejsť ku dlhšiemu a komplikovanejšiemu náprahu.
Slučkový náprah je koordinačne náročnejší, ale pre neskorší kvalitný forhend určite nevyhnutný. Forhend musí byť v dnešnom modernom tenise zbraňou.
Medzi hlavné výhody slučkového náprahu patrí:
1. lepší timing forhendu – raketa je už rozbehnutá, hráč nehrá z mŕtveho bodu a lepšie časuje zásah, má lepší rytmus úderu
2. rýchlejší forhend – ruka je uvoľnenejšia, dobre rozbehnutá, hráč má tak lepší švih
3. slučka eliminuje priveľký náprah, o ktorý sa deti v začiatkoch snažia, ak chcú zahrať silnejší forhend
TIP:
držím raketu nasledovne vo vodorovnej polohe vedľa hráča
Hráč kopíruje trénerovu raketu smerom dozadu a nahor okolo hlavy rakety. Potom sa dostáva dole a pod raketou švihá smerom dopredu.
Komunikácia: „Najprv do kopca potom z kopca a po dialnici švihom dopredu!“
Už sa učíme dlhé došvihnutie forhendu. Rozvoj švihu pri úderoch by mal byť v tejto fáze výuky našim zásadným cieľom.
Moja rada znie:
Veďte deti k tomu, aby hrali uvoľnene, rýchlo so švihom a s dostatočnou dĺžkou.
Treba im pripomínať,
že úder do autu je menšou chybou ako úder do siete.
Pri nácviku slučkového náprahu pri forhende je dôležité ustrážiť nasledujúce 3 momenty:
1. aby nebola sľučka veľmi vysoká a veľká
TIP:
tréner pridŕža zhora raketu nad raketou hráča
2. Správny sklon rakety pri zásahu lopty tak, aby hráč loptu nepodsekol.
Treba učiť už hornú rotáciu pri forhende.
TIP:
hornú rotáciu učím nasledujúcou pomôckou tzv. spin doktorom
3. aby nebol lakeť príliš od tela alebo zdvihnutý nahor
TIP:
Je vhodné stiahnuť pravú ruku páskou k telu alebo potom ľavá ruka pridŕža pravú ruku blízko pri tele.
Andrej Švacho je trénerom v bratislavskom tenisovom klube One ( www.skola.tennisone.sk ), ktorý sa zameriava hlavne na detský tenis. V minulosti 12 rokov viedol tréningové stredisko mládeže v TK Slovan Bratislava. Medzi jeho zverencov patrili Dominika Cibulková, Andrej Martin, Jozef Kovalík, ako aj deti Miloslava Mečířa a Mariána Vajdu.